reklama

Článok plný nezodpovedateľných otázok...

Dned som opäť premýšľala. O tom o čom premýšľam najradšej. O nevysvetliteľných veciach...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Napríklad o tom prečo svieti slnko. Vlastne prečo by sme bez slnka všetci do jedného pomreli. Je to obrovská žeravá guľa, ktorá nás všetkých drží pri živote. A nikto si to v podstate neuvedomuje. Pred slnkom sa len skrývame, aby nám nahodou nesvietilo do očí, alebo aby nás náhodou nespálilo. A dokonca naň nadávame. Keď svieti, nadávame: "Sprosté slnko, svieti mi do očí nech už zájde." A keď podľa našich prianí konečne zájde hovoríme: "Kde je to sprosté slnko? Má predsa svietiť je leto!" Tak ako nám má potom slnko vyhovieť???

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalšia moja obľúbená téma, ktorú riešim sama so sebou je, prečo musí každý človek raz umrieť. Už viackrát sa mi pri premýšľaní o tejto téme stalo, že som sa rozplakala. A ani neviem prečo. Prišlo mi ľúto, že raz z tohto úžasného sveta odídem. Ale prečo? Nechápala som tomu. Zdalo sa mi to absolútne nelogické a hlúpe. Teda to, že som kvôli tomu plakala. Veď je to úplne prirodzená vec. Niekto sa narodí, pobehá si pár rokov po svete a potom umrie. Buď prirodzenou smrťou, alebo mu v tom nejáky šťastlivec dopomôže svojou hlúposťou. No mne prišlo ľúto, že nestihnem zažiť vývoj. Vývoj ľudstva. Vývoj mojich praprapraprapraprapotomkov. Že tu nebudem keď ma jeden z nich bude náhodou potrebovať. Viem, že je to najnepravdepodobnejšia vec, no príde mi to čudné. Raz tu nebudem. Ostane po mne len nejaký kus skaly, vytesaný do úžasného tvaru, aby môj hrob vyzeral dobre. Ale načo? Načo má môj hrob vyzerať dobre, keď ho aj tak nevidím? Už je mi jedno či tam dajú kus skaly takej či onakej. Myslím, že keď zomriem, pôjde mi hlavne o to aby som naďalej vídavala mojich najbližších. No je to možné? Existuje niečo ako posmrtný život? Alebo ľudia zomierajú iba preto aby tu bolo miesto pre tých ďalších? Neviem čomu mám veriť. A možno som len príliš mladá na to, aby som pochopila princíp života a smrti. Boh vie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A na spomínaného Boha nadväzuje moja ďalšia nevypovedaná myšlienka. Existuje niečo ako Boh? Nie som veriaca. Neverím v Boha. Teda nemala by som, podľa toho čo prehlasujem. Prehlasujem, že som ateista. No niekedy, keď potrebujem pomoc a neviem na koho sa obrátiť, hovorím na Boha. Ani neviem prečo. Ja predsa neverím, že existuje. Neverím, že tu bol, zomrel, potom vstal z mŕtvych a stvoril svet (či ako to zaryto tvrdia veriaci. Bibliu som nikdy nečítala). Neverím, že pomáha ľuďom s ich problémamy, no napriek tomu ho prosím o pomoc. Je hlúpe v niečo neveriť a žiadať to o pomoc, ja viem. No ja v podstate verím, že existuje nejáka sila, ktorá ľuďom naozaj pomáha a nazývajú ju Boh. Ale neverím, že je to Boh. Myslím si, že je to niekto v ich živote. Niekto o kom ani sami nevedia. Niekto ako ich osobný Boh. Veď nezdá sa Vám divné, že Boh by mohol plniť motlitby miliónov ľudí na svete? Alebo dokonca, že je viac Bohov? A ktorí z nich potom teda stvoril svet? A pokiaľ dobre viem, tak Boh akože stvoril človeka na svoj obraz. A kto teda stvoril jeho? Alebo to urobil niektorý iný Boh z tých všetkých? Neviem. A neviem to ani ja a asi ani nikto iný. Ale verím napríklad teórii o opiciach. Zdá sa mi to oveľa uveriteľnejšie ako Boh. Veď predsa opice sa správajú teoreticky ako ľudia. A v škole nás učia o teórii pána Darwina s úplným presvedčením. No na náboženstve túto teóriu totálne popierajú a tlačia, všeobecne povedané-nám do hlavy, že všetko stvoril Boh. Ale kto to vlastne je? Ako a kde sa s ním môžem porozprávať, keď je taký skvelý poslucháč a plniteľ želaní???

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo napríklad minule som rozmýšľala nad ľuďmi. Každý jeden je osobitný, svojský, no predsa sme si všetci takí podobní. Ako je to možné? Každý z nás má dve ruky, dve nohy, trup, hlavu, na nej dve uši, dve oči, nos, ústa, v nich zuby, v nútri tela srdce, črevá, pohlavné orgány, kosti, svaly... Je zvláštne, že to má každý človek. Samozrejme je pár výnimiek s vrodenou chybou. Napríklad sa dieťatko narodí, bez ručičky, alebo s nefunkčným srdiečkom. No aj to dokážeme my-ľudia napraviť. Jednoducho sa dieťa musí naučiť žiť s protézou alebo s umelým srdcom. Príroda si všetko totižto zariadiť nedokáže. Niekedy jej v niečom musíme pomôcť. Rovnako ako ona pomáha nám. A ako som už vravela, každý sme jedinečná osobnosť. Každý si žijeme svoj vlastný svet a len občas si do toho svojho tajomného sveta niekoho pustíme. Pretože ten niekto musí byť naozaj výnimočný. Nesmie to byť len tak hocikto. Musí nás niečím zaujať. Niečím výnimočným. A ten človek ani netuší, aké je to jednoduché. Každý máme v sebe niečo výnimočné. No odhaliť to dokáže len niekto, komu veríme. To je tom to krásne. Všetky vzťahy. Ako sa človek s niekým spozná a tvária sa akoby im bolo všetko jedno. No nie je. Chcú toho druhého zaujať a ani si to neuvedomujú. Chcú aby si nový človek v ich živote urobil o nich čo najlepšiu mienku. Pretože nám záleží na názore druhých. A z tohto neznámeho, vlastne teraz už nového známeho, sa celkom pokojne môže vykľuť životná láska. Ale takisto zradca. To už záleží na osobnosti dotyčného...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo napríklad nechápem ako fungujú niektoré veci. Ako je možné, že auto ide? Že foťák dokáže zachytiť najkrajší moment živote? Že lietadlo vzlietne napriek svojej váhe? Že loď sa nepotopí aj keď je taká ťažká? Že televízor vysiela niečo, čo sa odohráva na opačnej strane planéty? Že taká malá vecička ako mibilný telefón ma spojí s najbližšími kedy len chcem? A v týchto otázkach by som vedela kľudne pokračovať. Sú ich desiatky. Možno stovky. No na žiadnu nepoznám odpoveď. Možno keby som pátrala, dozviem sa ich. Teda tie odpovede. No ja to asi netúžim vedieť. Pretože ak by som to vedela, nebolo by to už pre mňa také zaujímavé a záhadné. Stalo by sa to obyčajnou bežnou vecou. Ničím zaujímavým. Ale keď to neviem, chcem to vedieť. Chcem vedieť ako fungujú veci, ktoré používam každý deň. Ale som lenivá a nechce sa mi po nich pátrať. A preto to nechám tak a neodhalím všetky zaujímavosti. Mám ešte času dosť aby som všetko zistila...No nie?!

Alexandra Mádyová

Alexandra Mádyová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajný teenager. Respektíve teenagerka. Riešim obyčajné teenagerské problémy. Od ostatných deciek v mojom veku sa nijako výnimočne nelíšim. Jednoducho som človek ako každý iný... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu